Dva roky dozadu som započala občasné prispievanie na blog. Bol február a ja som mala jesný cieľ - vypísať sa z rozchodu. Mapovala som svoje snahy odraziť sa z dna prostredníctvom behania. Podarilo sa mi to. Nie, netrvalo dva roky, tak zlomená som zas nebola :)
Opäť som sa k behu vrátila. Tentokrát s úplne odlišným cieľom - s mamou sme si dali výzvu do Veľkej noci, že urobíme službu svojmu telu (a tým aj duchu) a odľahčíme ho. Nie, že by som to potrebovala ha ha :) ale pohyb mi jednudocho začal chýbať. Stará láska nezhrdzavela, tenisky nechytili pleseň, možno len trošku zapadli prachom, bežecké oblečenie sa ma snáď nezlakne, keď ma zbadá, ako sa ho pokúšam vytiahnuť z útrob skrine. Zimný spánok končí, je čas rozbehnúť sa, nabrať vzduch do pľúc a poriadne ich vyvetrať.
Už dávno ma žiadna výzva tak nepotešila. Držím si palce (stále okrem behania, aby som nespadla) a snáď čoskoro buď napíšem pochvalnú ódu alebo krátku báseň na rozlúčku... s behaním. :)
Tak šup šup von, je tam krásne slnečno!
