pondelok 11. augusta 2014

Ďalší večer, ďalší moment, ďalší deň...

Prievan túži vytrhnúť dvere z pántov a roztrieštiť ich o stenu. A ja sa mu nedivím. Sila, vôľa, možnosť... Bariéra. Ten podivuhodný prvok priam element, ktorý nás drží späť, bráni nám zachvátiť priestor a všetko v ňom emóciou. Jednoduchým, čírym pocitom. Vziať do ruky pohár a hodiť ho o zem. Zakričať z plných pľúc a nechať ozvenu doznieť kdesi v diaľke. Rozbehnúť sa bez cieľa, nezastaviteľná dažďom, fyzickým limitom či neskorou hodinou.

Ďalší deň, ďalšia šanca oprostiť sa od bariér zodpovednosti, spoločenských konvencií, správania podľa normy (ktorú stanovil kto?), času, oprostiť sa od priestoru. Spáliť mosty, zmazať históriu, vyčistiť hlavu. Keď kričí celé vnútro a z hrdla nevyjde ani hlások.

Nemať limit. Zastať v momente, keď zrazu bolo všetko možné. V tom momente, keď sme mali niečo špeciálne, dokonalé, nevysvetliteľné. Ďalší večer... hľadím na telefón. Ďalšia minúta, ďalší poryv vetra smerom k mojím dverám. Trieskajú. Nevedia odolať. Uchvátené silou a ja im zrazu závidím. Stoická kdesi v polovici úsečky medzi nimi a oknom. Hluk vo mne splynul s hlukom okolo mňa. V dokonalom prieniku.

Nemám limit. Necítim bariéry. Necítim...

piatok 8. augusta 2014

meno.priezvisko@peklomavyvrhlo.trueevil, heslo: nič dobré nečakajte

Keď sa rozčarovanie premení v hnev a vyústi do vďačnej činnosti zvanej "zákernosť", nedá sa očakávať nič dobré. Už som spomínala, snahu zakázať priateľstvo aj samonasierací ekosystém.

Nedávno som však narazila na niečo veľkolepé, dychberúce. Narazila som na snahu zakázať humor, prirodzenú schopnosť mnohých ľudí v určitých situáciách spontánne rozosmievať svoje okolie trefnými poznámkami bez skrytého záujmu niekoho uraziť či pohoršiť (väčšinou).

Problém nastal už kedysi dávno. Nešlo o situáciu, verejné pohoršenie, urážku. Problém bol doslova existenčný. Ako sa dá bojovať a potenciálne vyhrať nad niekým, komu existenčne vadíte bez toho, aby ste sa stali záškodníkom?

Úprimne :) byť záškodníkom nie je až také zlé rozhodnutie, ak viete, ako na to a nejdete tým sami proti sebe.
Ideálne: - mať už nejaký ten čiestočný talent resp.potenciál robiť drobné zákernosti bez povšimnutia širšej skupiny ľudí okolo vás. (Ak nemáte talent, nevadí, stále je k dispozícii nesmierne množstvo náučnej literatury, napr. 101 Things to do to become superhero or evil genius - k nej si je ideálne zaobstarať 101 Things to do before you die, pre prípad, že by sa udalosti nevyvinuli presne podľa plánov, a, samozrejme, mnohé ďalšie knižky, články, blogy)
- kurz flexibilnosti svedomia
- pozorovanie, štúdium, vyhodnotenie objektu záujmu
- dokonalý plán, záložný plán B až Z (v prípade, že váš objekt je rezistentnejší, než ste počítali, prípadne sa vám ho nepodarilo dostatočne preskúmať)
- vnútorné nastavenie - radosť z čiastkových úspechov, fejkový zlovestný smiech, dlhé skúmavé pohľady (ktoré vedia ozaj vydesiť - málokto sa dnes už pozerá do očí)

- a - čo je najdôležitejšie!!! vniesť do toho celého vlastnú esenciu a nikdy sa nedať odhaliť, spojiť s daným činom a zapierať!!!

Ak by som reálne patrila do skupiny záškodníkov, nikdy by som tento návod nepoodhalila. Avšak v dnešnej digitálnej dobe s bezproblémovým prístupom k akejkoľvek informácii, sa dá všetko hore spomenuté, veľmi ľahko zistiť použitím dnes už tak rozšíreným športom - google fu.

Zakázať humor je epický počin, jedno z najväčších šliapnutí vedľa.

Na záver neostáva nič iné, len zaželať veľa úspechov, prekrásnych zážitkov a pocit uspokojenia.