Dnes sa asi skoro každý prebudil do zasneženého rána. Svoju smutnú spolubývajúcu som tíšila tým, že možno bláznivé aprílové počasie sa vybúri takto na sklonku marca a apríl bude krásny, slnečný len s pár dažďovými kvapkami. Včera večer prišla nešťastná s tým: "Betka, dúfam, že si si užila leto, lebo je opäť zima." Tak nejak sa snažím vidieť niečo pozitívne v tomto beznádejne zlom počasí, ale je to ťažké...
Ráno som stála na zastávke. Mala som pocit, ako by bol začiatok januára. Necítila som nijaký odpor či sklamanie, keď som cupkala v zimných čižmách, zababušená vo veľkom šále a kabáte. Na malý moment ma dokonca zachvátila zvláštna radosť. Ako keby som sa vrátila na chvilku v čase. Mala som pocit, že mám opäť k dispozícii dva mesiace, počas ktorých toho môžem veľa stihnúť. Taký prchavý pocit.
Zimné dni pominú a príde jar. Pesimisti vzdržte! Optimisti ostaňte tak ako ste! ...a realisti... zavrite internetové okná o počasí, aby ste nemali v hlave prievan a choďte sa prejsť von, lebo aj toto všetko okolo nás má čosi do seba :)
streda 27. marca 2013
streda 20. marca 2013
Dovidenia, prajem krásny deň (Pre moju mamu III.)
Poznáte to. Idete do obchodu, nesiete topánky do opravy, vystupujete s autobusu, kupujete noviny, odchádzate od lekára... Skúste urobiť sociálny experiment. Rozšírte bežné dovidenia o "prajem krásny deň". Sledujte reakcie ľudí a budete milo prekvapení.
Sú rána, kedy sa mi ťažko vstáva. Motám sa po byte a v časovom úseku medzi zobudením a zamknutím dverí sa v podstate len oblečiem, umyjem zuby, zhrabem vlasy do gumičky a zoberiem tašku (ani nepremýšľam, či v nej mám všetko, ani si to nekontrolujem :)). Šúravým krokom sa dotrepem na zastávku a bez väčšieho zamyslenia nastúpim na autobus, ktorý príde prvý (párkrát som vďaka svojmu bezmyšlienkovitému ránu nasadla do nesprávneho a zaviezla sa bohviekam, len nie tam, kam som mala) a vtedy sa ozve môj žalúdok. Dobehne ma hlad. S hlbokými nádychmi sa to snažím ustáť až do konečnej zastávky. (Bezmyšlienkovitosť v podstate pokračuje, len do nej bliká veľký červený alarm "H.L.A.D.") Zozbieram posledné sily, čo mi ostali a dotiahnem sa do potravín. Niečo si kúpim. Platím. Pokladníčka automaticky s výdavkom dodáva "Dovidenia". A jej na to len tak prosto: "Dovidenia a krásny deň". To je ten moment, kedy sa udeje malý zázrak. Pozrie sa na mňa, usmeje a dodá: "Aj vám!". A deň je o niečo krajší.
No a potom sa dotiahnem do roboty v natrieskanom výťahu (sardinky v konzerve majú luxusný priestor), z tašky vytiahnem raňajky, zapíjam ich vodou a postupne alarm prestáva blykať a moja hlava sa začína plniť myšlienkami.
Je približne deväť hodín ráno a ja môžem začať pracovať.
Tak dovidenia a krásny deň! :)
Sú rána, kedy sa mi ťažko vstáva. Motám sa po byte a v časovom úseku medzi zobudením a zamknutím dverí sa v podstate len oblečiem, umyjem zuby, zhrabem vlasy do gumičky a zoberiem tašku (ani nepremýšľam, či v nej mám všetko, ani si to nekontrolujem :)). Šúravým krokom sa dotrepem na zastávku a bez väčšieho zamyslenia nastúpim na autobus, ktorý príde prvý (párkrát som vďaka svojmu bezmyšlienkovitému ránu nasadla do nesprávneho a zaviezla sa bohviekam, len nie tam, kam som mala) a vtedy sa ozve môj žalúdok. Dobehne ma hlad. S hlbokými nádychmi sa to snažím ustáť až do konečnej zastávky. (Bezmyšlienkovitosť v podstate pokračuje, len do nej bliká veľký červený alarm "H.L.A.D.") Zozbieram posledné sily, čo mi ostali a dotiahnem sa do potravín. Niečo si kúpim. Platím. Pokladníčka automaticky s výdavkom dodáva "Dovidenia". A jej na to len tak prosto: "Dovidenia a krásny deň". To je ten moment, kedy sa udeje malý zázrak. Pozrie sa na mňa, usmeje a dodá: "Aj vám!". A deň je o niečo krajší.
No a potom sa dotiahnem do roboty v natrieskanom výťahu (sardinky v konzerve majú luxusný priestor), z tašky vytiahnem raňajky, zapíjam ich vodou a postupne alarm prestáva blykať a moja hlava sa začína plniť myšlienkami.
Je približne deväť hodín ráno a ja môžem začať pracovať.
Tak dovidenia a krásny deň! :)
utorok 19. marca 2013
Slnečno miestami usmiato (Pre moju mamu II.)
Vyšlo slnko, na trávnaté ihriská okolo Kuchajdy vybehli futbalisti v krátkych gatiach a chodníčky sa hemžili bežcami, mamičkami s kočíkmi, psíčkarmi...
Stôl mám hneď pri obrovskom okne (vo výhľade mi "zavadzia" len kolega :)), tak sa stačí len trošku otočiť a vidím všetok pohyb vonku.
Futbalisti vyzerajú ako roztomilé malinké postavičky v počítačovej hre. Občas s kolegyňami dumáme, akú pointu má futbal, prečo na trávnik rozkladajú makety, ako vydržia v tom chlade len v kraťasoch. Stojíme pri okne (sedíme) a pozorujeme s niesmiernym záujmom. Je to pre nás možno porovnateľné s pocitmi, aké muži prežívajú, keď sa hrajú futbal na počítači, alebo raz za uhorský rok si ho zahrajú s kamarátmi a potom o tom nasledovný uhorský rok veľkolepo rozprávajú. A my sa len smejeme a žasneme.
Pickwick sa vrátil z dovolenky. Usmiaty od ucha k uchu. Auto má v oprave, tak chodieva vlakom prevažne o hodinu neskôr do práce ako ostatní. Ale vzhľadom na jeho teóriu, že "to netreba siliť" lebo je "príliš ráno" ešte o desiatej, nikomu to tu neprekáža. Sme radi, že ho máme. Dnes opäť pochodoval medzi stolmi a svojim situačným humorom doslova utieral kvapky z vonkajšej strany okien. Veru. Nesvietilo len slnko, aj trošku spŕchlo. Avšak sila Pickwickovho humoru plašila všetky mračná ďaleko od nášho tímu.
Prišla mi sms: "Práve odchádzam z Ba a myslím na teba". Bola od mojej mamy. Odpísala som.
Je marec, dni sú tak zvláštne ponuré a máloktoré sú slnečné. Preto som si svoje slnká našla v ľudoch, ktorí okolo mňa každý deň žiaria. A ja cítim prichádzajúcu jar.
Stôl mám hneď pri obrovskom okne (vo výhľade mi "zavadzia" len kolega :)), tak sa stačí len trošku otočiť a vidím všetok pohyb vonku.
Futbalisti vyzerajú ako roztomilé malinké postavičky v počítačovej hre. Občas s kolegyňami dumáme, akú pointu má futbal, prečo na trávnik rozkladajú makety, ako vydržia v tom chlade len v kraťasoch. Stojíme pri okne (sedíme) a pozorujeme s niesmiernym záujmom. Je to pre nás možno porovnateľné s pocitmi, aké muži prežívajú, keď sa hrajú futbal na počítači, alebo raz za uhorský rok si ho zahrajú s kamarátmi a potom o tom nasledovný uhorský rok veľkolepo rozprávajú. A my sa len smejeme a žasneme.
Pickwick sa vrátil z dovolenky. Usmiaty od ucha k uchu. Auto má v oprave, tak chodieva vlakom prevažne o hodinu neskôr do práce ako ostatní. Ale vzhľadom na jeho teóriu, že "to netreba siliť" lebo je "príliš ráno" ešte o desiatej, nikomu to tu neprekáža. Sme radi, že ho máme. Dnes opäť pochodoval medzi stolmi a svojim situačným humorom doslova utieral kvapky z vonkajšej strany okien. Veru. Nesvietilo len slnko, aj trošku spŕchlo. Avšak sila Pickwickovho humoru plašila všetky mračná ďaleko od nášho tímu.
Prišla mi sms: "Práve odchádzam z Ba a myslím na teba". Bola od mojej mamy. Odpísala som.
Je marec, dni sú tak zvláštne ponuré a máloktoré sú slnečné. Preto som si svoje slnká našla v ľudoch, ktorí okolo mňa každý deň žiaria. A ja cítim prichádzajúcu jar.
pondelok 18. marca 2013
Aj o tom ako snežilo a nikto sa z toho netešil (Pre moju mamu I.)
Najradšej by som začala vetou: "Bol pondelok, deň žalostnejší ako iné.", ale tentokrát začnem odlišne.
Bol pondelok, zasnežený a zafúkaný ako množstvo predošlých počas kŕčovito sa držiacej zimy. Podľa predpovedí počasia by už mal nastať zlom. Silný vetrisko odfúka posledné pokusy zimy znechutiť milovníkov tepla a slnka a konečne príde jar.
Dnešok je silne poznačený tým, čo sa deje vonku. Ľudia okolo mňa smutne hľadia cez okno, pozorujú chumeliaci sa sneh zachytávajúci sa na zemi a vytvárajúci dojem, že opäť bude meškať doprava, ľudia schúlení na zastávkach v kabátoch budú nervózne čakať na teplo a sucho električiek, že najlepším večerným programom bude horúce kakao v mäkkej posteli... Ale nie!
Dnes ma jeden z priateľov volal večer na čokoládu. Nakoniec sme obaja smutne skonštatovali, že by sme von nevyhnali ani toho najposlednejšieho potkana, tak radšej stretnutie odložíme na inokedy. Do toho sa prihlásil ďalší známy s tým, že čo sme takí nešťastní...veď to je úžasná romantika. Za oknom sneh, v šálke horúca čokoláda. Mal pravdu. Vzdať sa plánov kvôli pár vločkám? to veru nie.
Ľudia sú predsa viac ako nepodarené počasie. Treba ísť von, zhovárať sa a načúvať, usmievať sa a tráviť čas s priateľmi, lebo oni za to stoja.
Neberte počasie príliš vážne. Urobte si dnes večer radosť. Choďte von s priateľmi, otvorte si dobré víno, zhovárajte sa, smejte sa, zjedzte niečo chutné a pri pohľade von sa len pousmejte. :) Lebo dnes rozhodne nebude deň žalostnejší ako iné :) Dnes bude pondelok, ktorý si vy vzlepšíte.
Tak šup šup, o chviľku mnohým "padne", urobte si skvelý plán a zrealizujte ho :) Lebo dnes je vonku romanticky bielo.
Bol pondelok, zasnežený a zafúkaný ako množstvo predošlých počas kŕčovito sa držiacej zimy. Podľa predpovedí počasia by už mal nastať zlom. Silný vetrisko odfúka posledné pokusy zimy znechutiť milovníkov tepla a slnka a konečne príde jar.
Dnešok je silne poznačený tým, čo sa deje vonku. Ľudia okolo mňa smutne hľadia cez okno, pozorujú chumeliaci sa sneh zachytávajúci sa na zemi a vytvárajúci dojem, že opäť bude meškať doprava, ľudia schúlení na zastávkach v kabátoch budú nervózne čakať na teplo a sucho električiek, že najlepším večerným programom bude horúce kakao v mäkkej posteli... Ale nie!
Dnes ma jeden z priateľov volal večer na čokoládu. Nakoniec sme obaja smutne skonštatovali, že by sme von nevyhnali ani toho najposlednejšieho potkana, tak radšej stretnutie odložíme na inokedy. Do toho sa prihlásil ďalší známy s tým, že čo sme takí nešťastní...veď to je úžasná romantika. Za oknom sneh, v šálke horúca čokoláda. Mal pravdu. Vzdať sa plánov kvôli pár vločkám? to veru nie.
Ľudia sú predsa viac ako nepodarené počasie. Treba ísť von, zhovárať sa a načúvať, usmievať sa a tráviť čas s priateľmi, lebo oni za to stoja.
Neberte počasie príliš vážne. Urobte si dnes večer radosť. Choďte von s priateľmi, otvorte si dobré víno, zhovárajte sa, smejte sa, zjedzte niečo chutné a pri pohľade von sa len pousmejte. :) Lebo dnes rozhodne nebude deň žalostnejší ako iné :) Dnes bude pondelok, ktorý si vy vzlepšíte.
Tak šup šup, o chviľku mnohým "padne", urobte si skvelý plán a zrealizujte ho :) Lebo dnes je vonku romanticky bielo.
Pre moju mamu...
cez víkend sme boli opäť spolu. Vlak, ktorým zvyčajne prichádzam v piatok po práci domov, meškal 50 minút. Ty si počkala. Ako vždy, stála si v kuchynských dverách a ešte som nestihla zložiť ani tašku a kabát a už si ma mocne objala. Vždy sa na mňa tešíš a to je pre mňa ten najkrajší dôvod vracať sa domov, urobiť si čas, keď si ty v Bratislave, zostať o čosi dlhšie hore a byť s tebou kľudne aj potichu. Máš tú svoju vôňu, o ktorej som písala už kedysi dávno, máš ten svoj láskavý pohľad a neustálu starosť o to, či nie sme chorí, či nám nič nechýba, čo nám nachystať k obedu a večeri, keď sme doma, či sa nám dobre spalo... zaujímaš sa o náš svet, hoci ti často príde už tak vzdialený.
Nerada ťa vidím smutnú, hoci viem, že občas to ináč nejde. A neviem, či mám schopnosť nejako ti pomôcť... ale budem ti každý deň písať. Niečo malé pre teba vytvorím. Keď sme boli s mojou sestrou malé, kreslili sme pre teba obrázky. Dnes už sme veľké, ona maľuje stále, ale ja som sa dala na písanie, veď vieš :) Nájdem si každučký deň čas na to, aby som pre teba niečo vytvorila a budem ti to posielať. A pokúsim sa do toho vložiť toľko radosti, koľko len v sebe mám.
Mám úžasnú mamu. Úprimnú, vzdelanú, pracovitú, kreatívnu, starostlivú, ale hlavne nesmierne milujúcu.
Cez víkend, i napriek môjmu zanovitému odporu, ma zobrala na Jeden svet a diskusiu s R.Bezákom. Dobre vedela, že to bude nesmierne obohacujúce a že nám to všetkým veľa dá. Mala pravdu.
Lebo mamy vždy vedia.
http://mincikova.blog.sme.sk/c/171538/Kazda-mama-ma-svoju-vonu.html
Ďakujem mami :)
Nerada ťa vidím smutnú, hoci viem, že občas to ináč nejde. A neviem, či mám schopnosť nejako ti pomôcť... ale budem ti každý deň písať. Niečo malé pre teba vytvorím. Keď sme boli s mojou sestrou malé, kreslili sme pre teba obrázky. Dnes už sme veľké, ona maľuje stále, ale ja som sa dala na písanie, veď vieš :) Nájdem si každučký deň čas na to, aby som pre teba niečo vytvorila a budem ti to posielať. A pokúsim sa do toho vložiť toľko radosti, koľko len v sebe mám.
Mám úžasnú mamu. Úprimnú, vzdelanú, pracovitú, kreatívnu, starostlivú, ale hlavne nesmierne milujúcu.
Cez víkend, i napriek môjmu zanovitému odporu, ma zobrala na Jeden svet a diskusiu s R.Bezákom. Dobre vedela, že to bude nesmierne obohacujúce a že nám to všetkým veľa dá. Mala pravdu.
Lebo mamy vždy vedia.
http://mincikova.blog.sme.sk/c/171538/Kazda-mama-ma-svoju-vonu.html
Ďakujem mami :)
piatok 8. marca 2013
Mám skvelého kolegu... a nie jedného!
Piatok poobede. Každý z nás jedným očkom sleduje čas v pravom dolnom rohu obrazovky. Vymieňame si úsmevy s jediným posolstvom: Už je piatok a za chvíľu ideme domov! Už sa definitívne s konečnou platnosťou zvíkendnieva.
Pri našom napájadielku som stretla kolegyňu. Pohľadom sme si zdelili piatkovú popoludňajšiu radosť z blížiaceho sa odchodu domov. "Betka, mne Ti robota v piatok vždy príde taká sedatívna." Nedalo sa nad tým nezasmiať, lebo vyslovila absolútnu hlbokú pravdu najmä o dnešnom piatku. Po hektickom minulom týždni je tento voľnejší, menej zahltený "vecami, ktoré rozhodne nepočkajú". Ticho a pokojná atmosféra v office pôsobí nesmierne uspávajúco (priam sedatívne :)).
Už týždeň tu nie je kolega, ktorý sa stal nepriamo naším maskotom. Meno neprezradím, nazvem ho napríklad Pickwick (nie podľa románu, ale podľa čaju). Pickwick pravidelne vytvára veselú náladu v našom (aj nie len v našom) tíme, dokáže nás denne rozosmiať (dokonca opakovane!). Jeho pracovnou filozofiou je, že v pondelok je príliš pondelok, aby sme sa pretŕhali, na obed je jednoducho obed a to si treba odpočinúť a pokojne tráviť, poobede je zase príliš poobede a už sa treba chystať domov. V stredu je príliš streda, lebo je stred týždňa a "nemalo by sa to siliť", v piatok je príliš piatok a to sa už zvíkendnieva a rozhodne sa nesmie v práci hovoriť o práci, ale o tom, kto, kam a s kým ide večer von a ako strávi nadchádzajúci víkend. Utorky a štvrtky sú kritické - nedá sa veľmi vymyslieť, čo je na nich "príliš" preto si Pickwick bráva home office a pracuje z domu. Dnes tu nie je, aby povedal, že už je príliš poobede a že mal príliš veľký obed aby mohol príliš (alebo aspoň poyvolne) pracovať.
S očami na pol žrde (ako hovorieva moja mama) pozeráme do monitorov - najmä do pravého dolného rohu - a tešíme sa, že čoskoro započneme víkendovanie po sedatívnom piatku :)
Pri našom napájadielku som stretla kolegyňu. Pohľadom sme si zdelili piatkovú popoludňajšiu radosť z blížiaceho sa odchodu domov. "Betka, mne Ti robota v piatok vždy príde taká sedatívna." Nedalo sa nad tým nezasmiať, lebo vyslovila absolútnu hlbokú pravdu najmä o dnešnom piatku. Po hektickom minulom týždni je tento voľnejší, menej zahltený "vecami, ktoré rozhodne nepočkajú". Ticho a pokojná atmosféra v office pôsobí nesmierne uspávajúco (priam sedatívne :)).
Už týždeň tu nie je kolega, ktorý sa stal nepriamo naším maskotom. Meno neprezradím, nazvem ho napríklad Pickwick (nie podľa románu, ale podľa čaju). Pickwick pravidelne vytvára veselú náladu v našom (aj nie len v našom) tíme, dokáže nás denne rozosmiať (dokonca opakovane!). Jeho pracovnou filozofiou je, že v pondelok je príliš pondelok, aby sme sa pretŕhali, na obed je jednoducho obed a to si treba odpočinúť a pokojne tráviť, poobede je zase príliš poobede a už sa treba chystať domov. V stredu je príliš streda, lebo je stred týždňa a "nemalo by sa to siliť", v piatok je príliš piatok a to sa už zvíkendnieva a rozhodne sa nesmie v práci hovoriť o práci, ale o tom, kto, kam a s kým ide večer von a ako strávi nadchádzajúci víkend. Utorky a štvrtky sú kritické - nedá sa veľmi vymyslieť, čo je na nich "príliš" preto si Pickwick bráva home office a pracuje z domu. Dnes tu nie je, aby povedal, že už je príliš poobede a že mal príliš veľký obed aby mohol príliš (alebo aspoň poyvolne) pracovať.
S očami na pol žrde (ako hovorieva moja mama) pozeráme do monitorov - najmä do pravého dolného rohu - a tešíme sa, že čoskoro započneme víkendovanie po sedatívnom piatku :)
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)