Piatok poobede. Každý z nás jedným očkom sleduje čas v pravom dolnom rohu obrazovky. Vymieňame si úsmevy s jediným posolstvom: Už je piatok a za chvíľu ideme domov! Už sa definitívne s konečnou platnosťou zvíkendnieva.
Pri našom napájadielku som stretla kolegyňu. Pohľadom sme si zdelili piatkovú popoludňajšiu radosť z blížiaceho sa odchodu domov. "Betka, mne Ti robota v piatok vždy príde taká sedatívna." Nedalo sa nad tým nezasmiať, lebo vyslovila absolútnu hlbokú pravdu najmä o dnešnom piatku. Po hektickom minulom týždni je tento voľnejší, menej zahltený "vecami, ktoré rozhodne nepočkajú". Ticho a pokojná atmosféra v office pôsobí nesmierne uspávajúco (priam sedatívne :)).
Už týždeň tu nie je kolega, ktorý sa stal nepriamo naším maskotom. Meno neprezradím, nazvem ho napríklad Pickwick (nie podľa románu, ale podľa čaju). Pickwick pravidelne vytvára veselú náladu v našom (aj nie len v našom) tíme, dokáže nás denne rozosmiať (dokonca opakovane!). Jeho pracovnou filozofiou je, že v pondelok je príliš pondelok, aby sme sa pretŕhali, na obed je jednoducho obed a to si treba odpočinúť a pokojne tráviť, poobede je zase príliš poobede a už sa treba chystať domov. V stredu je príliš streda, lebo je stred týždňa a "nemalo by sa to siliť", v piatok je príliš piatok a to sa už zvíkendnieva a rozhodne sa nesmie v práci hovoriť o práci, ale o tom, kto, kam a s kým ide večer von a ako strávi nadchádzajúci víkend. Utorky a štvrtky sú kritické - nedá sa veľmi vymyslieť, čo je na nich "príliš" preto si Pickwick bráva home office a pracuje z domu. Dnes tu nie je, aby povedal, že už je príliš poobede a že mal príliš veľký obed aby mohol príliš (alebo aspoň poyvolne) pracovať.
S očami na pol žrde (ako hovorieva moja mama) pozeráme do monitorov - najmä do pravého dolného rohu - a tešíme sa, že čoskoro započneme víkendovanie po sedatívnom piatku :)
pickwicka má každý rád
OdpovedaťOdstrániť