...od Vandy Rozenbergovej.
Poviedky s nečakanou zápletkou a s nepredvídateľným koncom. Radosť čítať. Možno si to všetko len vymyslela, možno písala zo života. Len samotný život, správanie ľudí a ich medziľudské vzťahy vedia byť tak absurdné. Nie vždy. Občas.
Ubližujeme si, potom si odpúšťame, milujeme sa, klameme sa, snívame, plánujeme, nesnažíme sa, sme sklamaním a sme sklamaní, hneváme sa a kričíme, plačeme a chýbame si, chodíme za ruku, dáme facku, keď je treba, a keď je tiež treba, tak ju obdržíme, hráme sa, varíme, upratujeme, čítame, stretáme sa a vymýšľame, líhame si spať a vstávame do práce...
Sme ľudia a máme svoje túžby, sny a plány. Každý iné a predsa sme si tak podobní.
Ak smiem byť tak smelá a familiárne povedať autorke "Vanda", tak Vanda s precíznou úprimnosťou do detailu charakterizovala nás - ľudí, zasadila nás do rozmanitých prostredí, rodinných pomerov, vzťahov a priradila nám životnú situáciu a špecifické osobnostné črty a rozpoloženie. Nenapísala psychologickú drámu o živote. Vanda dokázala zvečniť ľudské osudy prostredníctvom jednoduchých viet zložených do poviedok s rovnakou šikovnosťou ako skúsený fotograf. (Žiada sa mi napísať, že zvolila pozitivistický prístup vo svojom písaní, ale to mi príde ako "príliš chabé" a neúctivé voči autorke.)
Vďaka mojej mame som sa dostala k Vande. A vďaka Vande objavujem v sebe chuť písať, tvoriť a publikovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára