Vyšlo slnko, na trávnaté ihriská okolo Kuchajdy vybehli futbalisti v krátkych gatiach a chodníčky sa hemžili bežcami, mamičkami s kočíkmi, psíčkarmi...
Stôl mám hneď pri obrovskom okne (vo výhľade mi "zavadzia" len kolega :)), tak sa stačí len trošku otočiť a vidím všetok pohyb vonku.
Futbalisti vyzerajú ako roztomilé malinké postavičky v počítačovej hre. Občas s kolegyňami dumáme, akú pointu má futbal, prečo na trávnik rozkladajú makety, ako vydržia v tom chlade len v kraťasoch. Stojíme pri okne (sedíme) a pozorujeme s niesmiernym záujmom. Je to pre nás možno porovnateľné s pocitmi, aké muži prežívajú, keď sa hrajú futbal na počítači, alebo raz za uhorský rok si ho zahrajú s kamarátmi a potom o tom nasledovný uhorský rok veľkolepo rozprávajú. A my sa len smejeme a žasneme.
Pickwick sa vrátil z dovolenky. Usmiaty od ucha k uchu. Auto má v oprave, tak chodieva vlakom prevažne o hodinu neskôr do práce ako ostatní. Ale vzhľadom na jeho teóriu, že "to netreba siliť" lebo je "príliš ráno" ešte o desiatej, nikomu to tu neprekáža. Sme radi, že ho máme. Dnes opäť pochodoval medzi stolmi a svojim situačným humorom doslova utieral kvapky z vonkajšej strany okien. Veru. Nesvietilo len slnko, aj trošku spŕchlo. Avšak sila Pickwickovho humoru plašila všetky mračná ďaleko od nášho tímu.
Prišla mi sms: "Práve odchádzam z Ba a myslím na teba". Bola od mojej mamy. Odpísala som.
Je marec, dni sú tak zvláštne ponuré a máloktoré sú slnečné. Preto som si svoje slnká našla v ľudoch, ktorí okolo mňa každý deň žiaria. A ja cítim prichádzajúcu jar.
milota kadodenných maličkostí, každým dňom lepšia, slová majú pohládzať
OdpovedaťOdstrániť