Niektoré dni sú chladnejšie, melancholickejšie, plné otázok, na ktoré nechceme poznať odpoveď. Nemôžu byť všetky dni len horúce a prežiarené slnkom. Občas musíme vypnúť. Zatvoriť dvere a vyložiť nohy. Pozorovať búrku a nežné kvapky. Vychladnúť, stíšiť sa v hrmení...
Potrebujem búrku. Nespútanú. Potrebujem dážď. Cítiť chladnú vodu na tvári, dlaniach, nohách. Opojne sa oddávať schladeniu po horúčosti posledných udalostí.
Plány nám nevyšli. Mnohé aktivity sme museli zrušiť, odložiť, opätovne naplánovať a v konečnom dôsledku oželieť. Unavili sme sa. Mali sme veľké oči v prých letných horúčvách. Prehnali sme to. Sedíme v práci a vymieňame si veľavravné pohľady. Znamenajú jediné: "Dnes nie... dnes veríme v dážď." Každý sám doma. So sebou.
Chýbaš mi. Dúfam, že príde búrka. A ja Ťa v nej pocítim. V jej sile, veľkoleposti, nádhere.
...príde slnko a horúce dni. Oddýchnutí sa opäť vrhneme do víru aktivít a udalostí. Budeme sa hýbať, smiať, stretať, plánovať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára