Poznáte to: kamaráti vás zavolajú von a váš spoločne strávený čas netrvá ani hodinu, ani dve... Trvá toľko, koľko potrebujete byť spolu. Hodinky na zápästí sú len módny doplnok, telefón je album fotiek, s ktorými sa treba pochváliť a fráza "už je neskoro" jednoducho neexistuje.
Sedíte na rannej káve s najlepšími kamarátkami až do pol druhej poobede, nevyčerpateľne sa zhovárate a jediné, čo vás postupne vyruší je váš žalúdok. Zaspieva vám pieseň nesmierneho hladu - už nie po rozhovore so spriaznenými dušami, ale po skutočnom, ideálne teplom, voňavom pokrme. Občas tomu predchádzajú rozhovory o pečení a varení.
(Extravagantná Aja ukazuje fotku torty z čokoládového cesta obsahujúceho pivo s nadýchanou bielou polevou. Flexibilná Saška básni o slaných quiche - och a iných zeleninových dobrotách.)
Vnímam vôňu kávy a v mysli si predstavujem vône: čokoládového cesta, vanilkového cukru, zrejúceho syra, čierneho čaju, posledného vína, ktoré som pila... Cítim svoj parfém zaplavená eufóriou z rozmanitosti.
Pečiem radšej ako varím. Milujem ten moment, keď sa postupne z rúry uvoľní vôňa, preplazí sa popod zatvorené kuchynské dvere a pohľadí môj čuch. Signál, že sa niečo začína diať. Odoslaná správa o vytvárajúcom sa pôžitku. Vojdem do kuchyne a zhlboka sa nadýchnem. To je tá vôňa.
Leto odplavili dažďové kvapky už v polovici augusta. Odvtedy je atmosféra nabitá vôňou jesene. Posledné túžby stromov a zeme nabažiť sa slnka, ktorého je stále menej, prenikajú vzduch. Naberám ho do pľúc a vychutnávam s každým ďalším výdychom.
...a život chutí a vonia všetkým, čo v ňom mám a čo doň nové pridávam...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára