Poznáte to. Idete do obchodu, nesiete topánky do opravy, vystupujete s autobusu, kupujete noviny, odchádzate od lekára... Skúste urobiť sociálny experiment. Rozšírte bežné dovidenia o "prajem krásny deň". Sledujte reakcie ľudí a budete milo prekvapení.
Sú rána, kedy sa mi ťažko vstáva. Motám sa po byte a v časovom úseku medzi zobudením a zamknutím dverí sa v podstate len oblečiem, umyjem zuby, zhrabem vlasy do gumičky a zoberiem tašku (ani nepremýšľam, či v nej mám všetko, ani si to nekontrolujem :)). Šúravým krokom sa dotrepem na zastávku a bez väčšieho zamyslenia nastúpim na autobus, ktorý príde prvý (párkrát som vďaka svojmu bezmyšlienkovitému ránu nasadla do nesprávneho a zaviezla sa bohviekam, len nie tam, kam som mala) a vtedy sa ozve môj žalúdok. Dobehne ma hlad. S hlbokými nádychmi sa to snažím ustáť až do konečnej zastávky. (Bezmyšlienkovitosť v podstate pokračuje, len do nej bliká veľký červený alarm "H.L.A.D.") Zozbieram posledné sily, čo mi ostali a dotiahnem sa do potravín. Niečo si kúpim. Platím. Pokladníčka automaticky s výdavkom dodáva "Dovidenia". A jej na to len tak prosto: "Dovidenia a krásny deň". To je ten moment, kedy sa udeje malý zázrak. Pozrie sa na mňa, usmeje a dodá: "Aj vám!". A deň je o niečo krajší.
No a potom sa dotiahnem do roboty v natrieskanom výťahu (sardinky v konzerve majú luxusný priestor), z tašky vytiahnem raňajky, zapíjam ich vodou a postupne alarm prestáva blykať a moja hlava sa začína plniť myšlienkami.
Je približne deväť hodín ráno a ja môžem začať pracovať.
Tak dovidenia a krásny deň! :)
Dobrú noc a blikotavé hviezdy!
OdpovedaťOdstrániť