cez víkend sme boli opäť spolu. Vlak, ktorým zvyčajne prichádzam v piatok po práci domov, meškal 50 minút. Ty si počkala. Ako vždy, stála si v kuchynských dverách a ešte som nestihla zložiť ani tašku a kabát a už si ma mocne objala. Vždy sa na mňa tešíš a to je pre mňa ten najkrajší dôvod vracať sa domov, urobiť si čas, keď si ty v Bratislave, zostať o čosi dlhšie hore a byť s tebou kľudne aj potichu. Máš tú svoju vôňu, o ktorej som písala už kedysi dávno, máš ten svoj láskavý pohľad a neustálu starosť o to, či nie sme chorí, či nám nič nechýba, čo nám nachystať k obedu a večeri, keď sme doma, či sa nám dobre spalo... zaujímaš sa o náš svet, hoci ti často príde už tak vzdialený.
Nerada ťa vidím smutnú, hoci viem, že občas to ináč nejde. A neviem, či mám schopnosť nejako ti pomôcť... ale budem ti každý deň písať. Niečo malé pre teba vytvorím. Keď sme boli s mojou sestrou malé, kreslili sme pre teba obrázky. Dnes už sme veľké, ona maľuje stále, ale ja som sa dala na písanie, veď vieš :) Nájdem si každučký deň čas na to, aby som pre teba niečo vytvorila a budem ti to posielať. A pokúsim sa do toho vložiť toľko radosti, koľko len v sebe mám.
Mám úžasnú mamu. Úprimnú, vzdelanú, pracovitú, kreatívnu, starostlivú, ale hlavne nesmierne milujúcu.
Cez víkend, i napriek môjmu zanovitému odporu, ma zobrala na Jeden svet a diskusiu s R.Bezákom. Dobre vedela, že to bude nesmierne obohacujúce a že nám to všetkým veľa dá. Mala pravdu.
Lebo mamy vždy vedia.
http://mincikova.blog.sme.sk/c/171538/Kazda-mama-ma-svoju-vonu.html
Ďakujem mami :)
ako úplne každá mama, robím to aj ja, skrápam takéto riadky slzami
OdpovedaťOdstrániť