Píšem pre Teba.
Máš v sebe niečo nespútané, silné, ale ušľachtilé a vznešené zároveň. Občas premýšľam, ako by si znel, keby si bol hudbou. Bol by si kompozične presnou, precízne prepracovanou skladbou s ľahko pamätateľnou melódiou - chytľavou, ktorá v hlave ostáva ako farebný kaleidoskop niekoľkých presných obrazov? Alebo by bola strhujúca, prakvapivá, búrlivá, miestami pokojná a vzápätí opäť explozívna - a tým ťažko pamätateľná ako celok? Vynáral by si sa na základe nálady - občas melancholický, inokedy vzrušujúci a radostný.
Nedávno som videla film The great Getsby. V mnohých scénach som premýšľala o tebe. Fascinovaná soundtrackom, farbistosťou som pri nasledovnej scéne uvažovala...
"But you cannot repeat the past."
"Can´t repeat the past? Of course you can, you can repeat the past."
