Môj otec vždy chcel,aby som bola dobrá v matematike. Aby som si vedela všetko správne spočítať. Mal pravdu. Matematika je ozaj skvelá veda a ovládať ju je svojím spôsobom umenie.
Moja práca je o počítaní. Niekedy to vyzerá, ako keby som sa len tak pre zábavu hrala s číslami a dosádzala ich podľa nejakého kľúča do tabuliek, aby všetko záverečné sčítanie "sedelo". Rozmieňam veľké čísla na malé a z malých zase pomocou konštánt robím veľké. A občas len tak pre zábavu počítam schody, červené autá, ľudí v električke, úsmevy...a niekedy si len pamätám čísla - stranu, na ktorej som skončila v knihe, dátum, kedy som platila faktúru za telefón (aby som nezabudla, lebo to je vec, na ktorú zvyknem zabudnúť, i keď môj operátor na mňa myslí poctivejšie ako daňový úrad či smrť :) ), koľko peňazí mám v peňaženke (občas to viem presne na jeden cent)... Tak trochu sa tým zabávam.
Dnes som počítala, koľko mi trvá cesta výťahom na 12te poschodie. Merala som to pesničkou. A spievala som si pri tom. Nakoniec som sa nechala pesničkou uniesť natoľko, že som vystúpila z výťahu bez toho, aby som skontrolovala a zapamätala si časový údaj - číslo označujúce časový úsek strávený vo výťahu z P na 12. A keď už som pri tom spievaní... áno, spievam si vo výťahu a pre ľudí čakajúcich na výťah či stojacich na chodbe to musí byť zážitok. :) Nepremýšľam o tom, čo si o mne myslia, som príliš zaujatá myšlienkou, či im to aspoň trochu spravilo deň a či o tom napríklad napíšu blog. O nejakom šialencovi, čo si spieva vo výťahu. Škoda, že ich nevidím. Môžem si ich len predstavovať.
Staršia pani s malým starým psíkom zo 7. alebo cyklista z 11ky. Manželský pár z Čiech z päťky s nastajlovaným synčekom, ktorý sotva vie, čo je to móda... Alebo zamilovaný párik zo 4., ktorý pravidelne konzumuje macdonald vo výťahu - navzájom sa kŕmia hranolkami. Nie je to síce predstava vrcholnej romantiky, ale nejako to začať musí.
A tak počítam a všímam si. Pamätám si, aby som o tom mohla potom písať. Večer - presne 22:18, vonku je 15 stupňov a hneď, ako tento počin publikujem, otvorím knihu na 143 strane. V pondelok to bude presne 7 mesiacov, čo som nastúpila do modrej veže...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára