O tom, ako som si zvykla.

Tento týždeň vstávam skorej. V práci je rušno, končí štvrťrok aj polrok. Dnes do všetkého toho zhonu konečne zasvietilo slnko. Ranná káva a krátky rozhovor so spolubývajúcou o všetkom nepodstatnom v živote. Dnes som prišla na zastávku o dva autobusy skorej. Posadila som sa k oknu. Málokedy sa mi stane, že stojím. A nesedím preto, lebo som lenivá či unavená. Sedím, aby som mohla čítať a tak sa necítim previnilo voči vlastnej mladosti zaberajúcej jedno sedadlo.
Prvé dva mesiace po nástupe do mojej súčasnej práce som experimentovala s MHDčkou. Hľadala som ten najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob. Alternatív bolo pomerne dosť vzhľadom na výhodnú polohu môjho bývania (i keď pomerne vzdialenú budove, v ktorej robím). Striedala som autobusy s električkami, krátke trasy s pohodlným len jedným prestupom. Nakoniec zvíťazila kombinácia autobus - električka (ktorá je v tomto letnom období za podmienky priaznivého počasia alternovaná chôdzou), s tým, že autobus začína kúsok od činžiaku a dá sa v ňom sedieť a putuje mestom necelú pol hodinku (vrátane kongescií) a končí 3 zastávky od modrej veže (ako som nazvala miesto svojej práce už v predošlých článkoch). Vytvára mi dostatočný časový priestor na ranné čítanie, ktoré považujem za nesmierne dôležité na rozhýbanie mozgových závitov. Je to niečo ako ranná rozcvička pre moju rozospatú myseľ napoly uviaznutú v snovom svete odkiaľ sa tak nerada vraciam do reality - najmä skoro ráno.
K tomuto rannému spoju som si vytvorila akýsi monogamný vzťah. Už nehľadám, neexperimentujem. Každé ráno verne prichádzam na tú istú zastávku, nastupujem strednými dverami a sadám si na miesto pri okne. Už týždeň otváram Tekutý fetiš od Ireny Brežnej a štartujem ním pochody v hlave. Zamilovala som sa do jej štýlu, jej odvahy byť obnažená a pôvabne očarujúca i napriek rozsiahlym nedostatkom. Na konečnej vkladám knihu bez záložky späť do kabelky, stranu si pamätám, veď predsa robím s číslami, tak pamätať si jedno navyše nie je taká námaha. Zvyšné minúty kráčajúc k modrej veži investujem do premýšľania.
Neupadla som do úbohej rutiny. Som len verná. Úprimne oddaná veciam, ktoré ma bavia, ale aj tým, ktoré sú nevyhnutné pre moju existenciu.