Niekedy "deň blbec" netrvá len proklamovaných 24 hodín a potom záhadne expiruje, rozplynie sa s novým ránom, či sa zmyje vo večernej sprche. Jednoducho občas je to pocit, ktorý trvá a trvá a trvá... A človek sa cíti zacyklený - stále vo všetkom zlyháva a vôbec sa to nezlepšuje, na čo siahne, to pokazí a najradšej by sa obalil do pukacej fólie, ľahol si do postele a o niekoľko hodín sa prebudil a mal pocit, že to všetko bol len zlý sen.
Ale tak to nefunguje!
Realita dospeláckeho života ako aj skúsenosť ukázali, že blbé dni prichádzajú, trvajú a pri troche šťastia odídu bez viditeľnejšieho narušenia rovnováhy. Prichádzajú po prebdetej noci, kedy každá jedna úľavová poloha je zrazu extrémne nepohodlná, v izbe je priteplo alebo príliš chladno... Objavia sa, keď sa nám veci kazia v práci, horia termíny a každý je viac než nervózny.
V najhoršom možnom scenári - PROSTE SA STANÚ.
Áno, všetko vyzerá viac než obyčajne a vtedy sa to stane. Zlomí sa tenký viac imageový ako funkčný USB kľúč, počítač si počas práce na projekte, ktorý mal už včera byť hotový, spustí aktualizáciu, ktorá trvá takmer pol hodiny, čaj sa vyleje na tričko, hrdlo páli z klimatizácie a nie je nik na dosah, kto by povedal, že to bude dobré, že to všetko skončí.
Včera som mala šťastie. Nepovedal, že to bude dobré. Povedal len, že to pozná. V tom jednom slove bolo hlboké a rozsiahle pochopenie vzniknutej situácie. A to občas stačí. Nebyť v tom sám.
A ja som včera nebola sama. Ďakujem, veď to poznáš :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára