(Na úvod len takto v zátvorkách krátka poznámka - nikdy som nemala dar pomenovávať svoje články a iné dielka, ale tentokrát, myslím si, že nadpis vystihuje, o čom budem písať.)
...malou lyžičkou som priam obradne vmiešavala med do bylinkového čaju s mysľou upriamenou ešte na ušlý víkend. Pohyb lyžičkou v káve či čaji je pre mňa akýsi rituál, ktorý dokážem vykonávať niekoľko minút bezmyšlienkovite stojac či sediac. Po pár minútach som začula budík, ktorý sa dnes zobudil neskôr ako ja. Neprežil takú úžasnú nedeľu, takže som ho radšej súcitne vypla, aby sa netrápil hneď zrána. Ostatné ranné činnosti prebehli mechanicky, rutinne. "Šesťdesiatka" na autobus bola nesmierne osviežujúca (ako prechádzka po izbe v poslednom filme Pýcha a predsudok) a zaváhanie na zastávke, či som zamkla ma na moment zamrazilo. Tak či onak, nechcelo sa mi vrátiť. Otvorila som knihu a vypla ruch okolo seba.
...v rádiu reklama za reklamou na všetkých 7 vybraných staniciach. Mimoriadne hlásenia o nehodách od "expres vodičov" :) a playlist optimálny na slušnú depresiu. 5 minút a stačilo! Pri modrej veži som si uvedomila, že mám ešte veľmi veľa času. Kúpila som si take away coffee (kávu so sebou) a prešla som sa s ňou ku Kuchajde. Posadila som sa na lavičku a rozhliadla. Vôňa a teplo kávy láskali moje zmysly.
...keď som ju dopila, dožičila som si veľkolepý výstup na 12. poschodie do takmer prázdneho officu. Prišla kolegyňa a vymenili sme si nepodstatné detaily z prežitého víkendu. Čas otvoriť mailbox. Refresh. 23 nových mailov, celkovo 27 neroztriedených a nezaložených správ.
...15:35 - mám takmer porobenú mnou stanovenú výmeru práce na mnou určený "pozvolný pondelok". Je mi príjemne. Hľadím z okna a myslím na Teba. Čo robíš, kade blúdia Tvoje myšlienky... hodina a pol do konca. Uvažujem, čo večer. Pôjdem asi behať, dnes to nebude cez dva mosty ani ďaleko. Dnes pobežím, lebo po tom bytostne túžim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára