Prepadol ma večerný pocit. Potrebujem niečo tvoriť, písať, spievať, cvičiť... explozívna, dlho kumulovaná energia potrebuje vybuchnúť a premeniť sa v niečo konkrétne. Napíšem o Tebe. Ako som Ťa spoznala a všetko okolo toho.
Zaujal Ťa môj blog a pozval si ma v tú nedeľu večer na kávu. Tak, ako sa to po správnosti robí. Miesto, čas, pár slov na úvod, nesmelé pohľady. Ty si mal kávu a ja víno. Objednal si mi ho bez otázok. A ja som rozprávala a Ty si sa divil, prečo nekladiem otázky. Rozhovoril si sa a ja som sa začala pýtať. Celkom príjemný večer. Posledný pohľad cez plece, nastúpil si do auta a odišiel. Ešte som Ti v ten večer venovala pár myšlienok. Možno som trošku žasla. Ale veď to poznáš...
Tak sme sa spoznali. Už je to skoro mesiac, vieš to? Budeš. Ak si toto prečítaš. :) Ja idem premieňať svoju energiu do slov a viet, idem explozívne tvoriť, chrliť myšlienky z hlavy cez klávesnicu na monitor, ktorý ožaruje izbu ako posledná sliepňavá lampička v potemnenom bratislavskom byte. V petržalke, v tom gete, ako si ho nazval.
Dnes je nádherný večer, mám pocit, že ešte stále letný...a ja si ho vychutnám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára