O mesiac bude tento môj malý blog sláviť výročie. Ako spoločenský trend určuje, bolo by vhodné bilancovať, zhodnotiť, niečo si popriať do budúcna, niečo popriať čitateľom... Žiaľ alebo chvalabohu, nie som fanúšikom tradičných postupov a už vôbec nie spoločensky očakávaných.
Krátka štatistika v mojich milovaných číslach: apríl a december sa píšia nulou napísaných článkov. Ku dnešnému dňu bol blog zobrazený 1,007 krát a obsahuje 35 publikovaných článkov, čo implikuje priemernú zobrazenosť 28 krát/článok.
Odkedy som si kúpila novú posteľ mám seriózny problém s ranným vstávaním. Dnes bolo o to horšie, že som včera bola behať. Chcela som prekonať vlastný rekord. Hodnotím to ako chvíľkové pomätenie alebo ženský rozmar, keďže som skoro mesiac nebehala.
Prekvapivo, budík som posunula len dvakrát po 10 minút a potom som si dala svoje 7 minútové zničujúce (och koľká emócia v jednom slove) cvičenie. (Áno, celé trvá 7 minút - 30 sekúnd sa robí cvik, 10 sekúnd oddychuje - počas ktorých sa predstaví nasledovný cvik. Priznávam, je to len ďalšia aplikácia pre smartfón, aby sa lenivci, ako ja, donútili aspoň raz za čas na 7 minút cvičiť. Je to ako počítačová hra. :))
pozn. O novej posteli napíšem extra blog.
Sedím v práci a mám svalovicu. V telefóne mi pribudli ďalšie 3 nové aplikácie. Neviem, či ich niekedy využijem. Možno ich mám len tak. Pre dobrý pocit, že som mala snahu niečo pre seba urobiť, nejako sa motivovať. Inštalácia prebieha samostatne, stačí Inštalovať - Súhlasím a je hotovo.
Mnoho situácií, aktivít v našom živote prebieha takto jednoducho. Na pár odkliknutí, odsúhlasení. Prihlásila som sa na 2.zimnú desiatku. Stačilo vyplniť registračný formulár, zrealizovať platbu a už len počkať na potvrdzujúci email a pridelenie štartovného čísla. Mám 24 dní na tréning. Už nemôžem cúvnuť. Mám svoje číslo a oni majú moje peniaze. Kúpila som si poradové číslo do môjho súkromného sebaprekonania sa.
Cestou do práce som mala plnú hlavu rôznorodých nápadov a myšlienok nie len na články. Výsledky brainstormingu si zvyčajne zaznamenávam do tabletu. Dnes som ho nemala po ruke. Stála som na zastávke a cítila som tak mohutný príval inšpirácie, až som na moment mala pocit, že sa zhmotnila a dokážem ju fyzicky uchopiť. Poznámky som si zapísala sediac v autobuse do pracovného diára. To mi ostane navždy ako zlozvyk. Budem písať svoje myšlienky ceruzkou či perom na papiere, do diárov, do kalendárov, na obálky...a budem ich večne strácať, vyhadzovať (diáre po poslednom ndi v roku), zakladať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára