Už nejaký ten čas (pár rokov) väčšinu roka trávim v Bratislave. Posledné 2 roky už môžem hovoriť o viac ako 90% dní a nocí. I napriek tomuto faktu sa moji rodičia rozhodli, že mi kúpia posteľ, ktorú budem využívať, keď budem na pár chvíľ u nich. Kúpili mi krásnu, dizajnom veľmi jednoduchú posteľ zo svetlého masívu s pohodlným, kvalitným matracom. Od prvej noci som vedela, že spĺňa presne to, čo od postele očakávam. Nuž, ale aby si všetok kredit nepripísal len kus nábytku, musím priznať, že k môjmu dobrému spánku u našich prispieva aj prostredie (malebná zaviata vieska - ako ju nazýva moja mama), vzduch voňajúci lesom, trochu bláznivý strážny pes (na blog to napísať môžem, že "strážny", lebo v skutočnosti je len veľmi hravý a skôr plní úlohu zvončeka svojím brechaním než strážneho elementu), úplné ticho a tma (hviezdy sú v tomto prípade feature a nie bug) a hlavne pocit, že v dome sa nachádza celá moja najbližšia rodina - je to taký zvláštny pocit istoty (ak by vypukla v tom momente nejaká zombie apocalypsa alebo vojna, sme spolu a môžeme sa navzájom chrániť).
Bývam v podnájme. V Petržalke. A zatiaľ sa mi tam nežije zle. Ba dokonca - mám to tam rada! Tento status sa ešte vylepšil približne 2 týždne dozadu. Konečne som sa odhodlala a kúpila som si posteľ. Zo svetlého masívu. Ale veľkú! - 140x200 cm s jedným veľkým matracom, aby som nemala uprostred dieru, do ktorej by som sa noc čo noc pepadala, keďže zásadne spávam v strede postele (a je jedno akej). A tak dve pôvodné válendy skončili v kúte (ako Baby v Hriešnom tanci - ale nebude ich mať kto odtiaľ vytiahnuť - majú nechutné preležaniny). Nová posteľ sa v izbe vyníma ako memento môjho osobného víťazstva v súťaži o najviac splnených ešte staroročných predsavzatí. Keďže som matrac kúpila zbalený ako obrovský šulec (netuším, či to slovo je spisovné), ktorý sa mal roztiahnuť a nechať 72 hodín "pracovať", bol dosť zmačkaný. Ostala som v prvom momente hrozne sklamaná, že avizovaný 140x200 matrac nie je dosť veľký na rovnako veľkú posteľ. Bol to jeden z tých momentov, ako keď niekto v zápale len tak hlesne, že darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia. Matrac bol proste menší!!! Bol taký nejaký divný, tvrdý...
Prvá noc v novej posteli prebehla hladko - ľahla som si spať a ráno som sa zobudila. Nič veľkolepé v mojom veku. :) Spala som výborne. Hneď som skontrolovala, či sa matrac nejako zázračne cez noc zväčšil a veru... bol o kúsok dlhší. Na ďalší deň som cestovala k našim do svojej druhej staro - novej postele. Až na ponocovanie som u našich spávala priam dokonale.
Návrat do Petržalky bol v znamení obrovského prekvapenia. Za tých 5 dní mojej neprítomnosti matrac na sebe pracoval a nafúkol sa do ideálnej veľkosti. Pohladkala som ho ako uchýbané domáce zvieratko.
Tak sa započal môj koniec. Nepohodlná válenda znamenala skoršie vstávanie. Priam som z nej utekala ešte pred zazvonením budíka. Občas som zo zúfalstva dokonca spala na zemi. Nová posteľ je priam magická. Už som stihla porušiť všetky predsavzatia s ňou súvisiace. Okrem spania v nej: jem, pijem, pozerám filmy, pracujem a hlavne - nikdy ju ráno neviem opustiť. Mávam jej z dverí a obom sa nám leskne slzička v oku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára