?

Plán odprevádzania. Je to aj názov knihy, ale pre mňa čosi viac. Môžem sa zbaliť, zabuchnúť dvere, odovzdať kľúč a odkráčať. Možno sa obzriem cez plece a ešte na chviľku si zaželám otočiť sa a vrátiť, ale neurobím to. Kráčam ďalej a chcem nahlas vysloviť to konečné "zbohom".

Milosrdné, hojivé, posledné.

Včera v noci som spanikárila. Vzduch v izbe bratislavskéo bytu sa mi zdal nedýchateľný. Vyšla som von a kráčala... Tamer hodinu a pol som naberala do pľúc studený jarný vzduch a premýšľala o pláne odprevádzania, o oslobodzujúcom rozlúčení.

Dlane ma pálili od zimy. Bolo to to jediné, čo som cítila.

(Už nebol smútok, dokonca ani hnev.)

Chcela by som Ti o tom všetkom povedať, o svete veľkom ako gombička na obľúbenom saku, ktorá sa v dôsledku mojej nepozornosti trošku oškrela. Viem, že by si počúval a potom sa usmial.

Asi neexistuje jeden plán odprevádzania a možno je to tak najlepšie.