utorok 4. marca 2014

Byť blízko

a predsa tak ďaleko.

Zavriem oči a cítim ťa blízko - stačí natiahnuť ruku a dotknem sa ťa. Vložím svoju malú ruku do tvojej veľkej dlane. Stratí sa v nej. Ale ja sa ti nestratím. Som tu. Na dosah.

Izbu sliepňavo osvetľuje malá lampa v rohu. Hľadím cez okno do tmy na svetlá Petržalky. Predstavujem si ťa. Vynoríš sa z tmy a usmeješ sa. Budeš to ty. Pohľadom mäkším ako plyš rozjasníš môj nečitateľný výraz. Rozkvitneš ma.

Si len na dosah. A predsa tak ďaleko...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára