Slnko zapadlo, z pohľadu z okna kuchyne, doslova za hory a nebo sa sfarbilo do oranžova. Vzduch nabitý vlhkosťou z neďalekého močiara vonia živicou a prebúdzajúcou sa zemou. Pomaly utícha premávka neďalekej cesty. Ľudia opúšťajú záhrady a uchyľujú sa do vysvietených izieb domčekov schúlených pod lesom.
Na zaviatu viesku padá tma a ticho. Varím v kuchyni čaj a píšem. Neponáhľam sa. Nie je kam ani za čím. Občas treba utiecť a zastaviť sa. Nadýchnuť sa. Vyložiť si nohy a vychutnávať si okamih.
Mojím domovom je už Bratislava. Mám ju rada, mám rada jej ruch, možnosti, ľudí, ktorých v nej poznám. Preto sa rada vraciam k našim - na dedinu. Tu je to úplný opak. Pokoj, samota, rodina, pes. Otvorím okno a všade je príroda. Samá príroda.
Dúfam, že aj Ty máš príjemný prichádzajúci večer. Posielam úsmev! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára