Vo štvrtok večer som piekla. Je to jeden z najlepších relaxov, aké dokážem realizovať po náročnom pracovnom dni, týždni, mesiaci. A viem, že moje kamarátky sa potešia. Áno, už môžem naplno povedať - napísať KAMARÁTKY.
(pozn. Celý život som sa strácala vo vzťahoch s ľuďmi. Ako keby mi nebolo dané viesť normálne - formou spoločensky akceptovateľné vzťahy. Dnes ich mám.)
Piatky sa zvyknú vliecť. Ten posledný ubehol najmä vďaka príjemným udalostiam, ktoré sa diali. Koláč mi mizol spod rúk ešte len som ho krájala, exkolegyňa - kamarátka mi pripomenula sobotný program, na ktorý som takmer v dôsledku rýchlospádu pracovných povinností a udalostí zabudla, radosť z úspechu ďalšej kamarátky v profesnej oblasti, výborná káva a mnoho iného.
Iba o Tebe som v ten deň nepočula... ale ako znela naša dohoda už na začiatku - business first. Veľa sa toho deje - ako keby sa rozpútala vojna na všetkých frontoch a každá si vyžadovala nesmiernu dávku pozornosti a energie. Raz si mi povedal, že niektoré veci treba nechať vyhniť. Mal si pravdu. Postupne sa vytratia zo života, zo snov (ktoré sú skôr nočnými morami) aj z podvedomia. Mnohé sa vyrieši samé a časom.
Dnes som mala bežať Devín. Žiaľ (alebo skôr pre moje osobné šťastie) s behaním som prestala a nahradila ho iným pohybom. Takým neustálym - plynulým - životným.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára